Definícia tajweedu
Jazykovo znamená tajweed zlepšovať či robiť výborným. Odborne je to vyslovovanie každého písmena z jeho miesta artikulácie a dávanie mu jeho práva (حقّ) a toho, čo mu náleží (مستحقّ) z vlastností. Imám Ibn al-Jazari ho definoval takto:
Právo písmena sú jeho trvalé vlastnosti, ktoré ho nikdy neopúšťajú, napríklad Jahr (الجَهْر), Shiddah (الشِّدَّة) a Isti'la' (الاسْتِعْلَاء). To, čo mu náleží, vyplýva z týchto vlastností alebo zo susedných písmen, napríklad Tafkhim (التَّفْخِيم) a Tarqiq (التَّرْقِيق), Izhar (الإِظْهَار), Idgham (الإِدْغَام), Ikhfa' (الإِخْفَاء), Madd (المَدّ) a Qasr (القَصْر). „Vrátiť každé písmeno k jeho pôvodu“ znamená vysloviť ho z jeho miesta artikulácie; „vysloviť ho v jemu podobnom ako v ňom samom“ znamená dať rovnakému písmenu všade rovnakú vlastnosť, nie ho recitovať na jednom mieste dobre a na inom nedbalo.
Imám potom vysvetľuje, že sa to musí robiť jemne, bez námahy a preháňania, a že sa to dosahuje len cvičením, teda častým opakovaním pod vedením skúseného učiteľa.
Predmet, úžitok a postavenie
- Predmet: slová Koránu z hľadiska dávania ich písmenám ich práva a toho, čo im náleží.
- Úžitok: chrániť jazyk pred chybou v Alahovej Knihe a recitovať ju tak, ako bola zjavená.
- Zakladateľ: v praxi Prorok ﷺ, ktorý ho prijal od Jibrila a naučil spoločníkov. Ako spísaná veda majstri recitácie a jazyka; k prvým, ktorí o ňom písali samostatne, patril Abu Muzahim al-Khaqani (zomr. 325 h.) vo svojej básni rýmovanej na Ra', a po ňom Makki v ar-Ri'ayah.
Postavenie: naučiť sa jeho pravidlá teoreticky je kolektívnou povinnosťou, kým ich uplatnenie pri recitácii je povinné pre každého, kto recituje Korán. Imám Ibn al-Jazari hovorí:
Dôkazom je verš ﴿أَوۡ زِدۡ عَلَيۡهِ وَرَتِّلِ ٱلۡقُرۡءَانَ تَرۡتِيلًا ٤اَوْ زِدْ عَلَيْهِ وَرَتِّلِ الْقُرْاٰنَ تَرْتِيْلًا ٤﴾ (Al-Muzzammil 73:4). Ibn al-Jazari uvádza v an-Nashr od 'Aliho (nech je s ním Alah spokojný), že Tartil (التَّرْتِيل) je „tajweed písmen a znalosť miest zastavenia“. Verš básne má dve čítania, „kto nerecituje Korán s tajweedom“ a „kto nerecituje Korán správne“, a obe znamenajú, že zanedbanie správnej výslovnosti je hriech.
Lahn (chyba) a jeho druhy
Lahn (اللَّحْن) je chyba a odchýlenie od správnosti pri recitácii. Má dva druhy:
| Druh | Definícia | Príklady | Postavenie |
|---|---|---|---|
| Lahn Jali (اللَّحْن الجَلِيّ) | Zjavná chyba, ktorá kazí slovo, ktorú spoznajú recitátori aj iní a ktorá môže zmeniť význam. | Nahradenie písmena alebo samohlásky inou, danie sukúnu písmenu so samohláskou alebo samohlásky nemému písmenu, napríklad čítanie Ta v slove ﴿أَنۡعَمۡتَاَنْعَمْتَ﴾ (Al-Fatihah 1:7) s dammou. | Zakázané zhodou učencov. |
| Lahn Khafi (اللَّحْن الخَفِيّ) | Chyba, ktorá kazí tajweed, ale nie význam; postrehnú ju len skúsení recitátori. | Vynechanie Ghunnah alebo Ikhfa', skrátenie povinného Madd alebo zťaženie ľahkého písmena. | Podľa majstrov recitácie nie je dovolené tomu, kto sa môže naučiť; niektorí ho považujú za nežiaduce. |
Tempá recitácie
Recitácia má niekoľko temp, všetky sú dovolené, ak sa dodržiavajú pravidlá tajweedu:
| Tempo | Opis |
|---|---|
| Tahqiq (التَّحْقِيق) | Najpomalšie, s plným Madd a úplnými samohláskami; vhodné na vyučovanie. |
| Tartil | Pokojná, rozvážna recitácia s rozjímaním; najlepšie tempo. Niektorí ho považujú za totožné s Tahqiq. |
| Tadwir (التَّدْوِير) | Stredné tempo medzi Tahqiq a Hadr. |
| Hadr (الحَدْر) | Rýchla recitácia pri zachovaní pravidiel; obvykle sa používa na opakovanie. |
Qira'ah, riwayah a tariq
Spôsob čítania pripisovaný jednému z desiatich imámov sa nazýva Qira'ah (القِرَاءَة), napríklad čítanie 'Asima. Spôsob pripisovaný jeho odovzdávateľovi je Riwayah (الرِّوَايَة), napríklad Hafs od 'Asima. Spôsob pripisovaný tým, ktorí prišli po odovzdávateľovi, je Tariq (الطَّرِيق), napríklad cesta ash-Shatibiyyah, báseň Hirz al-Amani imáma al-Qasima ibn Firruha ash-Shatibiho (zomr. 590 h.). Podľa Ibn al-Jazariho je čítanie autentické, keď spĺňa tri podmienky: zhodu s arabčinou nejakým platným spôsobom, zhodu s písmom niektorého z uthmánskych exemplárov aspoň potenciálne a autentický reťazec odovzdania.
Etiketa recitácie
- Úprimnosť voči Alahovi, recitácia v stave čistoty a na čistom mieste.
- Hľadanie útočiska na začiatku a Basmalah na začiatku súr (pozri ďalšiu kapitolu).
- Rozjímanie a pokora a skrášľovanie hlasu bez námahy, ako v hadíse „Zdobte Korán svojimi hlasmi“ (Abu Dawud, an-Nasa'i).
- Trpezlivosť v učení, lebo Prorok ﷺ povedal: „Ten, kto je zbehlý v Koráne, je so vznešenými, spravodlivými pisármi, a ten, kto ho recituje zajakavo a s ťažkosťami, má dvojakú odmenu“ (Buchárí a Muslim).