Základným spôsobom zastavenia na slove so samohláskou je čistý Sukun (السُّكُون); nikdy sa nezastavuje s plnou samohláskou. Za svojich podmienok sú povolené aj Rawm (الرَّوْم) a Ishmam (الإِشْمَام). Spôsoby zastavenia sú:
| Spôsob | Ako | Týka sa |
|---|---|---|
| Čistý sukun | Samohlásku úplne odstrániť | Všetky tri samohlásky |
| Rawm | Vysloviť časť samohlásky (asi tretinu) slabým hlasom, ktorý počuje niekto blízko | Damma a kasrah, nie fathah |
| Ishmam | Hneď po sukun zaokrúhliť pery ako náznak dammy, bez zvuku | Len damma |
| Ibdal (الإِبْدَال) | Zmeniť Tanwin s fathah na Alif a Ta' Marbutah na nemé Ha' | Tanwin s fathah a Ta' Marbutah |
Kde sa Rawm a Ishmam nepoužívajú
- Ta' Marbutah, na ktorej sa zastavuje ako Ha', ako v ﴿ٱلۡجَنَّةَالْجَنَّةَ﴾ (Al-Baqarah 2:35).
- Mim množného čísla, ako v ﴿عَلَيۡهِمۡعَلَيْهِمْﵿ﴾ (Al-Fatihah 1:7) a ﴿عَلَيۡهِمُ ٱلذِّلَّةُعَلَيْهِمُ الذِّلَّةُ﴾ (Al-Baqarah 2:61).
- Dočasná samohláska, ako v ﴿قُمِ ٱلَّيۡلَقُمِ الَّيْلَ﴾ (Al-Muzzammil 73:2) pri zastavení na قم.
- Písmeno s fathah.
Zastavenie podľa písma
Zastavenie sa riadi Rasm 'Uthmani (الرَّسْم العُثْمَانِيّ): čo je napísané, pri zastavení sa vysloví, a čo je vynechané, vynechá sa. Preto sa zastavuje na ﴿لَّٰكِنَّا۠لٰكِنَّا۠﴾ (Al-Kahf 18:38), ﴿ٱلظُّنُونَا۠الظُّنُوْنَا﴾ (Al-Ahzab 33:10), ﴿ٱلرَّسُولَا۠الرَّسُوْلَا﴾ (Al-Ahzab 33:66), ﴿ٱلسَّبِيلَا۠السَّبِيْلَا﴾ (Al-Ahzab 33:67) a ﴿إِنِّيٓ أَنَا۠اِنِّيْٓ اَنَا﴾ (Taha 20:12) s Alif, ktoré pri spojení odpadá. Na slovách, ktorých Ya je v písme vynechané, sa zastavuje bez Ya, ako v ﴿يَسۡرِيَسْرِ﴾ (Al-Fajr 89:4). U Hafsa je výnimkou ﴿ءَاتَىٰنِۦَ ٱللَّهُاٰتٰىنِۦَ اللّٰهُ﴾ (An-Naml 27:36): pri zastavení sú dva spôsoby, s nemým Ya alebo bez neho.
V ﴿سَلَٰسِلَاْسَلٰسِلَا۠﴾ (Al-Insan 76:4) sú pri zastavení dva spôsoby: s Alif alebo so sukun. Na prvom ﴿قَوَارِيرَا۠قَوَارِيْرَا۠﴾ (Al-Insan 76:15) sa zastavuje s Alif a na druhom ﴿قَوَارِيرَاْقَوَارِيْرَا۠﴾ (Al-Insan 76:16) so sukun.